ČEZ, a.s. – Jaderná elektrárna Temelín

Podrobnosti

Kategorie: Exkluzivní rozhovory

Neustále zvyšovanie bezpečnosti a efektivity

Obnoviteľné zdroje energie, bezpečnosť jadrových elektrární, efektívnosť výroby a cena elektrickej energie sú len niektoré z tém, ktoré v súčasnosti pútajú pozornosť nielen odbornej, ale aj laickej verejnosti.

O týchto a ďalších otázkach sme sa rozprávali s generálnym riaditeľom Jadrovej elektrárne Temelín Ing. Bohdanom Zronekom, ktorý nám tiež priblížil aktuálne dianie v tejto elektrárni.

Modernizácia je neustálou súčasťou fungovania jadrových elektrární. Akým smerom sa uberajú vaše snahy v súčasnosti?

Momentálne dokončujeme tzv. postfukušimské opatrenia týkajúce sa zvýšenia bezpečnosti prevádzky elektrárne. Súčasne dokončujeme obrovskú investičnú akciu, v rámci ktorej meníme prietokové časti turbín. Na oboch turbínach dokončujeme výmenu nízkotlakových dielov a olejovú reguláciu. Na prvom bloku sme túto akciu zrealizovali minulý rok a na druhom bloku tieto práce práve dokončujeme.

Ako by ste z vášho pohľadu zhodnotili potenciál obnoviteľných zdrojov energie v porovnaní s jadrom? Kde vidíte prednosti a ich najväčší prínos pre energetiku?

Musíme vychádzať z reality. Žijeme v Európe, ktorá má svoje určité prírodné podmienky. Obnoviteľné zdroje sú výborným doplnkovým zdrojom pre klasickú energetiku, vrátane jadrovej. V podmienkach strednej Európy sa zatiaľ na ne nemôžeme 100-% spoliehať z pohľadu zabezpečenia stabilných dodávok elektriny. Navyše, dosť veľké problémy nám prináša nevyrovnanosť výroby s ohľadom na počasie a prírodné podmienky. Ďalším problémom je prevádzka a regulácia sústavy. Riadenie sústavy vyžaduje mať k dispozícii dostatočne veľký a stabilný zdroj, ktorý udrží parametre, predovšetkým frekvenciu siete. To, žiaľ, pri mnohých malých zdrojoch zatiaľ nedokážeme. Prínosom obnoviteľných zdrojov je využívanie energie bez nutnosti ťažby nerastných surovín s obmedzenými zásobami. Na druhú stranu ich výstavba nie je najlacnejšia a celkové náklady na ne sa potom vyrovnávajú s klasickými zdrojmi.

Ďalšou otázkou je deformácia energetického trhu. Keď sa pozrieme na Nemecko a ČR, tak napriek tomu, že cena elektriny na trhoch klesá, cena pre koncového odberateľa rastie. Ten narastajúci rozdiel je spôsobený dotáciami pre obnoviteľné zdroje. Hoci bol v poslednom roku nárast týchto dotácií v ČR spomalený, dotačná politika pre obnoviteľné zdroje stále funguje. Je otázne, ako sa bude táto dotačná politika vyvíjať v budúcnosti.

Niektoré krajiny, ako napríklad susedné Rakúsko, odmietajú jadrové elektrárne. Akými základnými argumentmi by ste sa snažili presvedčiť odporcov tohto druhu energie o jej bezpečnosti a potrebe?

Rakúsko je svojím postojom k jadru špecifickou krajinou. Diskusia často nie je príliš racionálna a je silne protijadrovo zameraná. Ak sa chceme so svojimi susedmi o jadrovej energetike rozprávať, základným predpokladom je dokázať, že sme schopní takúto elektráreň bezpečne prevádzkovať. Na to potrebujeme mať v rukách dostatočné argumenty o našej bezpečnej prevádzke a musíme byť schopní veľmi otvorenej diskusie. Mám osobné skúsenosti z medzinárodných rokovaní s Nemeckom a Rakúskom. Otvorená diskusia s týmito krajinami je možná a sme si schopní porozumieť, hoci naše názory nie sú v súlade s ich politikou. Je to o tom, aby sme akceptovali názor svojich susedov a aby sme každý mali možnosť slobodne si vybrať. Jadrová energia je nízkoemisný zdroj s pomerne nízkymi prevádzkovými nákladmi. Je veľmi málo závislá od dodávateľov paliva, pretože vo svete je niekoľko možných dodávateľov.

V súčasnosti sa hovorí o elektrárňach novej generácie, ktoré by mali využívať skladované vyhorené palivo. Je možné očakávať realizáciu takejto technológie v ČR v blízkej budúcnosti?

Z pohľadu vyhoreného paliva vidím dva základné smery. Jedným smerom sú reaktory 4. generácie, alebo ak zájdeme ešte ďalej, využitie napríklad transmutácie, čo je skôr otázka ďalekej budúcnosti. Ako reálnejšie vidím využitie prepracovania paliva, tzv. MOX palivových súborov, čo sú zmiešané oxidy uránu a plutónia. Toto je technicky veľmi reálna možnosť, ktorá funguje aj v niektorých štátoch Európy. Záleží však na finančných možnostiach v tej-ktorej krajine a tiež na legislatíve, ktorá by to umožňovala. Česká republika je veľmi malý štát, pre ktorý by zatiaľ nebolo efektívne prepracovávať vyhorené palivo. Takisto si zatiaľ nedokážeme predstaviť transport paliva za naše hranice a jeho dovoz naspäť. Z týchto dôvodov nevidím v ČR v krátkodobom horizonte možnosť posunu v tejto oblasti.

Z pohľadu budúcnosti jadrovej energetiky považujem prepracovanie použitého paliva a kombináciu dostupných technológií ako veľmi dobrý variant a príležitosť zabezpečiť dostatok zdrojov na dlhú dobu.

Aj vďaka neustálym modernizáciám sa darí zvyšovať nielen bezpečnosť, ale aj efektivitu jadrových elektrární. Aká je súčasná kapacita JE Temelín a kam až by sa mohla posunúť v budúcnosti?

Keď sa pozrieme na Temelín, tak v porovnaní s pôvodným projektom, ktorý predpokladal elektrický výkon na úrovni 980 MW, máme dnes dosiahnuteľný výkon necelých 1 080 MW. V prípade dobrých klimatických podmienok dokáže elektráreň vyrábať za hodinu viac ako 1 090 MW. To sa podarilo dosiahnuť vďaka vykonaným modifikáciám ako na strane jadrového, tak aj na strane turbínového ostrova. Spomínaná modernizácia turbíny nám prinesie viac než 20 MW na jeden blok. To znamená, že na konci tohto roka by oba bloky mali dokázať vyrábať spomenutých 1 090 MW. Ďalšie zvyšovanie je otázkou drobných krôčikov v zlepšovaní efektivity predovšetkým sekundárneho okruhu. To znamená vylepšenie odvodnenia a zámeny separácie. Ďalšie opatrenia sú dlhodobejšieho charakteru.

V pláne bola dostavba ďalších dvoch blokov, ktorá však bola pozastavená. Aké sú reálne šance, že raz dôjde k ich dostavbe?

Uvidíme, aká bude budúcnosť energetiky v Európe. Dnes má ČR schválenú štátnu energetickú koncepciu, ktorá počíta s ďalšími jadrovými blokmi. Dá sa teda predpokladať, že ak budeme chcieť túto koncepciu naplniť, dočkáme sa výstavby ďalšieho bloku. Je však otázne, kde to bude. Pretože ako Dukovany a Temelín starnú, začína byť aktuálna náhrada energetických blokov v lokalite Dukovany, a to v horizonte druhej polovice 30. rokov. Temelín sa tým pádom dostáva na druhé miesto.

Akým spôsobom ovplyvňuje vaša jadrová elektráreň životy ľudí v jej blízkom okolí a prosperitu daného regiónu?

Elektráreň sa snaží byť dobrým partnerom nielen tým, že odvádzame dane, ale priamo podporujeme tento región a predovšetkým obce v zóne havarijného plánovania. Spolupráca funguje výborne a vzťahy, ktoré dlhodobo udržujeme, považujem za prospešné pre obe strany. Výsledkom toho je celková podpora elektrárne a jadrovej energetiky, či už v regióne alebo v ČR. Podpora je naozaj veľmi vysoká – aktuálne dosahuje cca. 60 %. Elektráreň zamestnáva viac ako 1 100 pracovníkov vo farbách ČEZ-u a niekoľko stoviek ďalších zamestnancov pracuje pre našich dodávateľov.

Aké sú najväčšie výzvy vašej spoločnosti do budúcnosti?

Môj jednoznačný plán pre strednodobé obdobie je technicky stabilizovať prevádzku elektrárne a pripraviť elektráreň na hladké obnovenie licencie v roku 2020, čo predstavuje dotiahnutie systému zabezpečujúceho dlhodobú prevádzku elektrárne a priebežný zber všetkých potrebných dát a podkladov. Samozrejme, kľúčová je predovšetkým otázka bezpečnosti. Sme si vedomí, že prevádzkujeme jadrovú elektráreň, ktorá si vyžaduje rešpekt. Na druhej strane je to zariadenie, ktoré dokáže veľmi dobre slúžiť. Som presvedčený, že sme ho schopní prevádzkovať veľmi bezpečne a efektívne, hoci pozícia jadra je v súčasnosti v Európe veľmi diskutovanou témou.

Průmysl Dnes