FENESTRA Sk, spol. s r. o.

Podrobnosti

Kategorie: Exkluzivní rozhovory

Inovácie v oknách a dverách pre moderný svet

FENESTRA Sk je najväčšia stavebná spoločnosť na Slovensku vlastnená slovenským súkromným kapitálom. Špecializuje sa na výrobu a distribúciu vysokokvalitných okenných a dverných systémov. S dôrazom na udržateľný rozvoj si spoločnosť FENESTRA Sk vybudovala silnú povesť na slovenskom a medzinárodnom trhu, kde ponúka široký výber profilov z plastu, hliníka a dreva. Viac nám na nasledujúcich riadkoch prezradil Ing. Štefan Laktiš, konateľ spoločnosti.

Aké sú nové trendy v dizajne okien a dverí?

Najnovšie trendy sa pokúšajú zastabilizovať výrobu okien na stavebnej hĺbke, ktorá sa v reálnej praxi osvedčila z hľadiska všetkých požiadaviek kladených na okno ako stavebný výrobok. V minulosti sme začínali výrobkami, ktoré mali 60 mm stavebné hĺbky, potom prišli 70 mm stavebné hĺbky. V určitom okamihu sa začali firmy a dodávatelia predháňať, kto bude mať mohutnejší profil. Tak sa tie výrobky dotlačili konštrukčne až na 90 mm stavebné hĺbky. Lenže reálna prax ukázala, že požiadavky, ktoré musia tieto okná plniť, jednoducho plniť nedokážu. V súčasnosti sa trh ustálil okolo 80 mm stavebnej hĺbky. Tento trend budú stavebné firmy nejakým spôsobom inovovať alebo modernizovať a vylepšovať. Ďaleko väčší technický a inovačný prínos budú mať izolačné sklá. Niektoré sú už vo vývoji. Napríklad sklá, ktoré majú integrované vrstvičky zanesené nanotechnológiou zabezpečujú lepšiu teplotechniku a znižujú hmotnosť skiel. Trendy sa skôr orientujú na oblasť sklených vyplní a prínosov, ktoré sa zo skiel zmenami konštrukcií dajú získať.

V akých farbách a štýloch sa dnes okná najčastejšie vyrábajú?

V minulosti boli veľmi módne farby dekorov dreva, ale zmenou architektúry a tým, že sa architektúra dostáva do moderny, začínajú sa presadzovať výrobky, ktoré majú šedé farby alebo farby, ktoré sú príbuzné kovu. Čo sa týka tvarov, sú to tvary aj v oblasti plastovej konfekcie, ktoré sa približujú hliníkovej produkcii. To znamená, že rámy a krídla sú zarovnané. Ide o systém s predsunutým krídlom alebo plošne lícujúcim krídlom. To znamená, že rám s krídlom sú v rovine exteriérovo. Tento systém bol iba v hliníkovej produkcii, ale teraz sa to začína objavovať aj v oblasti plastovej konfekcie.

Aké novinky prinášate na trh v roku 2025, aby ste sa odlíšili od konkurencie?

Máme to šťastie, že náš dodávateľ plastových profilov, s ktorým spolupracujeme, je spoločnosť REHAU. Tá priniesla na trh nový systém s názvom ARTEVO. Je to produkt, ktorý má vo svojej ponuke profilov spomínaný systém plošne lícujúceho krídla, ktorý je na nerozoznanie od klasického hliníkového produktu. ARTEVO nie je klasicky vyextrudovaný z PVC suroviny, ale ide o kompozit, teda zmes PVC a sklených vlákien. Je to druhá generácia produktov spoločnosti REHAU, pretože v minulosti mala profilový systém GENEO, len ten bol na stavebnej hĺbke 86 mm. Spomínal som, že tieto stavebné hĺbky mali väčšie obmedzenia z hľadiska statiky ako 80 mm systémy. Preto sa REHAU vrátil k 80 mm systému a v podstate systém GENEO nahradí systémom ARTEVO.

Aké sú najväčšie výzvy, ktorým čelí vaša spoločnosť pri vývoji a výrobe okien pre rôzne typy budov?

Veľká časť našej konkurencie, ktorá pôsobí na Slovensku, sa dlho venovala len rezidenčnej výstavbe. To znamená, že sme vyrábali množstvo produktov – okná a dvere, plastové a teraz už najnovšie aj z hliníku, pre rodinné domy, pre individuálnych zákazníkov. Existuje ale ďalší trhový segment, ktorý nazývame objektový. Zahŕňa výstavbu bytových domov a rôznych stredne veľkých polyfunkčných objektov, ktoré začínajú oslovovať aj naši konkurenti. Doteraz sa v nich pritom veľmi neangažovali. Naša firma už v tomto segmente pôsobí zhruba 10 rokov. A potom je tu tretí segment, a to je segment projektov.

V Bratislave sme pracovali napríklad na projektoch Skypark, Riverpark, Zuckermandel a rôzne iné. Ide o projekty, kde sa nedodávajú len okná, ale všetky konštrukcie, ktoré na plášti vidíte. Skladané plášte, prevetrávané plášte, či už z kompozitov, z kovových panelov, z nejakých keramických panelov alebo z cementotrieskových dosiek, paravány, zábradlia a pergoly a rôzne iné výrobky. Od roku 2020 sa angažujeme aj v tomto projektovom biznise. To znamená, že sme jediná spoločnosť, ktorá obsluhuje všetky tieto tri segmenty na slovenskom trhu. V súvislosti s tým sa stretávame s najväčším problémom, a to tým, že projekty sú z hľadiska našej potreby veľmi málo rozpracované alebo projekčne neodborne pripravené.

V zadaniach jednotlivých odberateľov alebo investorov sa objavujú konštrukcie, ktoré sa síce dajú vyrobiť na strojoch, ale nedá sa garantovať ich spoľahlivosť a životnosť. Mnohokrát sa tam objavujú požiadavky na rozmery, ktoré jednoducho statika výrobkov neunesie, alebo požiadavky na akustiku, ktorá sa nedá zabezpečiť príslušným typom skla. Takže my sa musíme postarať o to, aby sa výrobok nejakým spôsobom zharmonizoval s pôvodnou očakávanou architektúrou. Napríklad Bratislava má klimaticky veľmi náročné prostredie, pretože tam fúkajú veľmi silné vetry. Na sklo je vo výškach kladený obrovský tlak a sanie. My to potom musíme technologicky a konštrukčne vyriešiť.

Ako dokážu moderné okná eliminovať tepelné straty a aké technológie sa pri tom využívajú?

Slovensko patrí medzi krajiny, ktoré majú najprísnejšie teplotechnické normy aj z okolitých krajín a V4. To má negatívny vplyv na cenu, pretože teplotechnika sa dosahuje sklami. Profilové systémy majú svoje teplotechnické limity, napríklad 90 mm majú lepšie teplotechnické limity, ale zase sa pre veľké projekty nevyrábajú. 80 mm systémy majú limitované teplotechnické charakteristiky a zbytok sa už odohráva v ploche toho skla. Očakáva sa, že výrobok bude dostatočne izolovať, ale zároveň musí zabezpečiť aj príslušnú akustiku. Momentálne sa používajú trojsklá, najlepší parameter týchto skiel sa pohybuje na úrovni 0,1 m2 plochy okna na kelvin. To sú trojsklá, ktoré majú 18 mm dištančné rámiky a sú plnené inertnými plynmi. Majú pokované vrstvičky tak, aby dosahovali čo najlepšie parametre.

Môžu okná pomôcť zlepšiť kvalitu vnútorného ovzdušia?

Hygienické normy hovoria aj o výmene vzduchu, takže na trh sa dostávajú aj systémy, ktoré síce predražujú výstavbu, ale majú za úlohou zabezpečiť výmenu čistého vzduchu. Ide napríklad o rôzne vetracie mriežky. Projektanti si uvedomujú, že v okne sa nedajú splniť všetky funkcie a všetky požiadavky, lebo sú mnohokrát protichodné, preto začínajú integrovať rôzne doplnkové systémy kvôli výmene vzduchu, rekuperácii a rôznym iným novým technológiám.

Aké bezpečnostné normy musia spĺňať kvalitné dvere a okná a ako na ne reaguje spoločnosť FENESTRA Sk?

My sme finalisti. Finalizujeme polotovary, ktoré nám dodáva dodávateľ profilov a dodávateľ skla. Výrobcovia polotovarov majú povinnosť svoje výrobky vyskúšať a vyhodnotiť ich vlastnosti a parametre. Na skúšanie profilov alebo skiel existujú normy, ktoré predpisujú aj metodiku príslušných skúšok. Keď sa k nám polotovary dostanú, my z nich vyskladáme hotový finálny výrobok. Ten musí dosiahnuť definované normované požiadavky. Okrem toho vznikajú aj špeciálne požiadavky, v tom prípade používame skúšobňu TSÚS, kde skúšame rôzne iné doplnkové vlastnosti výrobkov. Napríklad teraz je v móde integrovať zábradlia priamo na výrobky. V prípade, že chceme systémovo nakonštruovať zábradlie, ktoré sme schopní do výrobkov aplikovať, musíme absolvovať skúšku tzv. zábradlovej funkcie.

Aký dopad majú moderné technológie, ako sú biometrické senzory alebo inteligentné zámky, na komfort a bezpečnosť dverí? Ponúkate aj takéto možnosti vašim zákazníkom?

Ponúkame všetko a ponúkame to v hliníku aj v plaste. Požiadavky na inteligenciu výrobkov sa každým rokom zvyšujú a my na ne reagujeme. V hliníkovej aj plastovej konfekcii máme aplikované všetky dostupné systémy, inteligentné systémy napájajúce sa na komplexné riadiace a programovacie zariadenia, ktoré organizujú chod a fungovanie príslušných objektov.

Aké sú možnosti prispôsobenia okien špeciálnym požiadavkám architektov? Dokážete splniť aj individuálne návrhy?

V minulosti sa okná a dvere distribuovali cez stavebniny. To bolo v období, keď sa okná a dvere vyrábali unifikovane a konštrukcia bola jednotná. Dokonca aj rozmerové rady boli skoro rovnaké. V súčasnosti je to iné. Hovoríme, že sme firma zákazkovej výroby. Každý jeden výrobok je individuálna konštrukcia, väčšinou je všetko rozdielny rozmer, rozdielny tvar, dokonca rozdielna funkcia. Čiže u nás má každý jeden výrobok svoje originálne číslo a označenie a zahŕňa v sebe rôzne špecifické požiadavky. Pracujeme cez špeciálne konštrukčné softvéry, ktoré strážia základnú statiku výrobku. To znamená, že konštruktor, ktorý konštruuje výrobok, má podporu softvéru. Ten ho upozorňuje na to, že prekročil nejaké statické limity a obmedzenia. Musí sa potom zamyslieť nad konceptom konštrukcie tak, aby statika zafungovala.

Najväčší problém vidím v tom, že novodobá architektúra chce nejakým spôsobom znovu vytvoriť bližší kontakt človeka s prírodou. To znamená, že momentálne architekti kreslia veľkoplošné presklené konštrukcie na celú výšku stavby. To je náročné nielen z hľadiska samotnej konštrukcie výrobku, ale aj logistiky pri preprave, manipulácii a osadzovaní montážnych výrobkov. My už dnes nevyrábame okná, ale presklené steny.

Aké sú hlavné ciele, na ktoré sa spoločnosť FENESTRA Sk zameria v najbližších piatich rokoch?

Naša firma sa už tri roky pohybuje v rozsahu objemu tržieb od 25 do 30 miliónov eur. Aktuálne máme zazmluvnenú dodávku výrobkov pre Univerzitnú nemocnicu Martin. Martinská nemocnica sama osebe predstavuje 40-tisíc m2 presklených plôch. Takže v najbližších dvoch rokoch očakávame nárast tržieb z 25 až 30 miliónov na úroveň okolo 45 miliónov eur.

Průmysl Dnes