Slovenské magnezitové závody, a.s., Jelšava

Podrobnosti

Kategorie: Exkluzivní rozhovory

Ťažobný priemysel zostane pre krajinu vždy dôležitý

Ako jeden z mála podnikov si dokázala akciová spoločnosť Slovenské magnezitové závody Jelšava zachovať svoju ekonomickú silu. Po majetkových zmenách v 90. rokoch bolo nutné nastaviť celý systém podnikania odznova. Výrobné portfólio v súčasnosti tvoria sypké magnezitové slinky, monolitické hmoty, kaustický magnezit, troskotvorné zmesi či surové magnezity, ktoré nachádzajú uplatnenie a sú žiadané v rozličných oblastiach vrátane environmentalistiky, poľnohospodárstva a ďalších priemyselných sfér.

Závod v roku 2024 pristúpil k optimalizácii celého výrobného procesu. Za úspechy, ktoré majú vplyv na strategický vývoj spoločnosti, považuje Ing. Roman Gažúr, predseda predstavenstva akciovej spoločnosti, optimalizáciu procesov a nárast predaja monolitických hmôt v Spojených štátoch amerických a Európskej únii.

Ste významným európskym producentom a dodávateľom mŕtvo-pálenej magnézie. Výrazne exportnou spoločnosťou bola vaša firma už za čias Československa. Zmenila sa odvtedy exportná mapa?

Kedysi existoval špeciálny typ medzinárodného obchodu a ten bol mimoriadne etablovaný a dôležitý pre hospodárstvo krajiny. Magnezitový holding patril k tým významnejším. Samotná história ťažby magnezitovej rudy je v regióne ešte dlhšia a datuje sa späť do roku 1893. Magnezit sa používa pri výrobe produktov ako je napríklad oceľ a tá je využiteľná vo veľkom množstve odvetví všade vo svete. Export v tom období smeroval najmä na trhy RVHP, až do roku 1991. Po rozpade federácie sa fungovanie podniku, ako aj exportná mapa, rapídne zmenili. Odbyt nám z tohto dôvodu v začiatkoch 90. rokov dramaticky klesol. Osvojovali sme si nový systém trhovej stratégie. Kým Slovenské magnezitové závody v Jelšave boli dovtedy súčasťou štátneho podniku SMZ Košice, po odlúčení sme museli vybudovať nové exportné štruktúry a vlastné zázemie na medzinárodnom trhu. Primárnym cieľom podniku bolo zabezpečenie návratu na východné trhy. Dá sa povedať, že viac ako polovicu, približne 50 – 60 % nášho vývozu, predstavoval predaj finalizovaných produktov práve tam.

To sa zrejme s poslednými udalosťami opäť upravilo. Aká je dnešná štruktúra kľúčových trhov?

Export na Ukrajinu sa zásadne zmenšil. Nezanikol úplne, no ešte prednedávnom pre nás predstavoval viac ako 40 % produkcie. Pomer v exportných trhoch je dnes prakticky reverzný. 60 % spracovaného magnezitu vyvážame v rámci EÚ. Geopolitická situácia nás veľmi ovplyvňuje a prispôsobiť sa novým podmienkam a okolnostiam si vyžaduje niekoľko rokov. Súčasne naše podnikanie výrazne ovplyvňujú aj ceny energií. Pozornosť sústreďujeme na trhy, ktoré vnímame ako potenciálne. Za dôležité v súčasnosti považujeme trhy ako sú Spojené štáty americké, alebo Brazília či Mexiko v rámci Latinskej Ameriky. Z Ázie to je popri Blízkom východe hlavne India. Obchodné príležitosti však nachádzame aj v Juhoafrickej republike a Egypte.

Potenciál pre kompenzáciu týchto strát ste teda našli inde?

Aj napriek príležitostiam, ktoré som uviedol, objaviť kompenzáciu za straty na východných trhoch sa nám ešte nepodarilo. Musím však dodať, že rovnaké problémy majú aj iné podniky a netýka sa to len nášho závodu. Takže z tohto hľadiska k úplnej náhrade väčšinového odberateľa zrejme tak skoro nedôjde a štruktúra našej exportnej siete sa bude postupne meniť.

Uplatňujete v závodoch v súvislosti s modernizáciou aj automatizáciu?

V oblasti automatizácie a robotizácie začíname robiť takisto prvé pokroky. Ťažko si však predstaviť, že by sa v baníctve a ťažobnom priemysle ujala automatizácia až tak, ako v iných odvetviach. Banská technológia je dnes napriek tomu sofistikovaná a rovnako sofistikované sú aj súčasné zariadenia na prepravu, ťažbu či vŕtacie zariadenia. Robotizácia, na druhej strane, dokáže mať pre naše závody zmysel, a aj v tomto roku plánujeme spustiť robotickú linku na balenie kaustického magnezitu, ktorá bude určená pre finálne agroprodukty. Robotizácia sa teda bude aktuálne vzťahovať na finalizačné procesy. Magnezit po vyťažení a vypálení premieňame na hotové produkty, ktoré sú využívané v hutníctve, cementárenskom, chemickom či keramickom priemysle, v poľnohospodárstve, a tiež v stavebníctve. Keďže všetky typy produktov sa balia rôznym spôsobom, v tomto roku by sme radi zaviedli najskôr baliacu linku, a postupne sa chceme zaoberať aj možnosťami čiastočnej automatizácie procesov.

Máte ako ťažobný podnik aj ekologické ciele?

Investujeme do obnoviteľnej energie, ktorá nám pomáha čiastočne generovať vlastnú energiu, keďže, ako som spomenul, naše odvetvie je na zmeny v cenách energií citlivé. V prevádzke už máme vlastnú 2 MW fotovoltickú elektráreň. V tomto roku chceme začať so spúšťaním 3 MW fotovoltickej elektrárne s úložiskom 2 MWh. Celkovo by sme tak vedeli vygenerovať až 5000 MWh ročne. Toto takisto patrí k našim cieľom pre rok 2025 s presahom do ďalších rokov. Sme tiež držiteľmi certifikácií podľa medzinárodných ISO noriem, ktoré sa týkajú systémov riadenia akosti, energetických a environmentálnych činností. Dá sa hovoriť o tom, že tieto certifikácie sú dnes v rámci úspešného medzinárodného predaja nevyhnutnosťou a mnohí kupujúci ich požadujú. Produkty certifikovaného pôvodu majú zmysel a na to, aby sme ich mohli dosiahnuť, musíme ako podnik pristupovať k ťažbe aj spracovaniu zodpovedne. Ekologické iniciatívy však realizujeme aj mimo rámca našej podnikovej činnosti a musím podotknúť, že do skvalitňovania životného prostredia neustále investujeme značnú časť našich prostriedkov. Do niekoľkých rokov by mali zmiznúť všetky niekdajšie banské odvaly, ktoré nahradí zeleň. Len vlani sme napríklad vysadili 120 hrušiek v okolí firmy a zatrávnili značnú časť plôch v rámci areálu firmy.

S akými očakávaniami či záväzkami vstupujete do obdobia Q1/25?

Veríme, že nadchádzajúce obdobie bude priaznivejšie než rok 2024. Za výzvy považujeme okrem iného aj ceny energií. Plán rastu a vývoja si aj z tohto dôvodu nastavujeme skôr ako mierne optimistický. Konkrétne čísla, kvóty a hodnoty v tomto prípade nie sú pre nás tak smerodajné, keďže pracujeme s viacerými variantmi navrhnutými pre akýkoľvek vývoj trhových podmienok a geopolitických zmien. V tomto mierne optimistickom scenári počítame s medziročným nárastom o 5 % voči predchádzajúcemu roku. Snažíme sa však aj o rozvoj regiónu. V súčasnosti pracujeme na projekte rozširovania podzemnej expozície, ktorý bude aktuálny pre obdobie rokov 2025 – 2026. Budujeme tiež vlastnú pamätnú expozíciu ťažby a spracovania magnezitu v Jelšave, ktorá bude prístupná aj širokej verejnosti, čím prispievame k rozvoju cestovného ruchu v regióne Banskej Bystrice.

Môžete na záver zhodnotiť aktuálny vývoj baníctva u nás?

Spôsob ťažby, podzemnej aj povrchovej, sa zmenil, a nezhoduje sa stopercentne s metódami, ktoré fungovali v minulosti. Samozrejme, že aj toto odvetvie prechádza premenami. Je však otázne, či sa baníctvo rozvíja aj mimo existujúcich ložísk. Ekonomický pokrok v krajine, a Slovensko nie je výnimkou, súvisí práve s ťažbou a so spracovaním rúd, uhlia či nerastov. Ako podnik máme, našťastie, výhodu v tom, že naše podzemné ložisko je dostatočne bohaté prinajmenšom na ďalších sto rokov. Postoj k ťažobného priemyslu a baníctvu začína podľa môjho názoru meniť aj Európska únia. Čo prinesie budúcnosť, je teda závislé nielen od samotného odvetvia, ale aj od toho, ako sa tomu prispôsobia politiky jednotlivých krajín.

Průmysl Dnes