METRANS /Danubia/, a.s.

Podrobnosti

Kategorie: Exkluzivní rozhovory

Rozvoj nákladnej železničnej prepravy je celospoločenským záujmom

Akciová spoločnosť METRANS /Danubia/ zohráva kľúčovú úlohu v intermodálnej preprave a jej terminál v Dunajskej Strede je jedným z najmodernejších logistických uzlov v Európe.

Schádza sa v ňom tovar z rôznych kútov sveta, pričom zhruba dve tretiny putujú na ďalší tranzit a zvyšná tretina smeruje ku koncovým zákazníkom do vzdialenosti 150 km. V skratke povedané, tovar sa tu reorganizuje, roztriedi a posiela sa ďalej kamiónmi alebo vlakmi. „Tovar potrebujeme všetci, či už ako súčasť výrobných procesov, alebo na konečnú spotrebu. Nákladnej železničnej doprave by preto mala byť venovaná zvýšená pozornosť a väčšia podpora v celoeurópskom meradle. Musíme si uvedomiť, že nejde o súboj medzi cestnou a železničnou prepravou. Logistika potrebuje oba prepravné módy, pretože každý typ tovaru má svoje špecifiká. Kľúčové je nastavenie správneho mixu a vytvorenie rovnakých podmienok, regulácií a zásahov štátnych orgánov do podnikania oboch týchto odvetví,“ podotýka v úvode nášho rozhovoru Ing. Peter Kiss, predseda predstavenstva akciovej spoločnosti METRANS /Danubia/.
 

Spoločnosť METRANS /Danubia/ patrí k lídrom na trhu intermodálnej prepravy v regióne strednej a východnej Európy. Na aký druh prepravy sa špecializujete? Aká je vaša firemná stratégia?

Naša spoločnosť sa v súčasnosti špecializuje výhradne na prepravu kontajnerov a v tomto segmente patríme medzi európsku špičku. Naším cieľom je neustále napredovať v oblasti kvality, efektívnosti a flexibility. Logistika totiž zahŕňa poskytovanie služieb, ktorých realizácia podlieha neustálym zmenám. Pri našej činnosti sme plne závislí od zákazníkov a ich tovarových tokov. Kontajnery, resp. v nich prepravovaný tovar, nie sú naším majetkom, preto sa nepretržite musíme uchádzať o dôveru zákazníka. Súčasťou našej stratégie je plná kontrola celého prepravného reťazca – od kontajnerových terminálov cez našu flotilu vagónov a lokomotív až po skúsených odborníkov, ktorí tieto prepravy zabezpečujú.

Intermodálna doprava je považovaná za dopravu budúcnosti. Aké možnosti prináša?

Moderná logistika a požiadavky na prepravu just in time podnietili obrovský rozmach kamiónovej dopravy. Kapacita diaľničnej siete ale nie je nekonečná a vysoká intenzita diaľkovej cestnej dopravy sa odráža na jej kvalite. Rastie potreba častých opráv vozoviek financovaných z vrecka daňových poplatníkov. Odstavné parkoviská pre kamióny sú preplnené. Počas povinných prestávok stoja kamióny prakticky všade a predstavujú prekážku pre plynulú a bezpečnú cestnú premávku. Situáciu komplikuje fakt, že štátne orgány tento stav často prehliadajú. Hoci železnica v súčasnosti nemôže plne nahradiť cestnú dopravu, dokáže prevziať časť diaľkových prepráv a aspoň do istej miery odbremeniť premávku na cestách. Presun cestnej prepravy na železnice však vyžaduje prerod myslenia, ako aj zmeny v plánovaní výrobných a logistických procesov.

Môžete uviesť príklad s konkrétnymi číslami?

Plne naložený kontajnerový vlak na trase Dunajská Streda – prístav Koper (Slovinsko) dokáže prepraviť 46 štyridsaťstopových kontajnerov. Toto číslo samo osebe nemusí byť výpovedné, pre ilustráciu však stačí jednoduchý prepočet. Preprava rovnakého počtu kontajnerov po ceste predpokladá 46 kamiónov, to znamená 46 vodičov verzus jeden rušňovodič. Bavíme sa pritom o vzdialenosti viac ako 600 kilometrov, čiže kamióny by na rovnaký objem prepravy museli celkovo najazdiť viac ako 27 000 km. V spotrebe nafty zároveň výrazne prevyšujú energetickú efektivitu železničnej prepravy, ktorá prebieha prevažne na elektrifikovaných tratiach. Iba na tejto trase naša spoločnosť denne vypraví minimálne 3 ucelené kontajnerové vlaky, ktoré nahradia viac ako 82 000 km diaľkovej cestnej prepravy.

Ucelené nákladné expresné vlaky z terminálu METRANS Dunajská Streda nielen odchádzajú, ale minimálne rovnaké množstvo denne ich aj prichádza...

To znamená ďalšiu redukciu cestnej dopravy. Len v tejto jednej prepravnej relácii denne nahradíme približne 160-tisíc cestných kilometrov. Všetky tieto kamióny teda na cestách nestretnete, čo znamená výrazne menšie opotrebenie vozoviek, obrovskú úsporu pohonných hmôt, menej emisií a výrazne nižšiu uhlíkovú stopu. V celej prepravnej sieti vypravujeme každý týždeň takmer 650 pravidelných kontajnerových vlakov a rovnakým spôsobom by sme mohli kvantifikovať aj ďalšie prepravné smery. Čísla hovoria za všetko – spoľahlivosť a rýchlosť v kombinácii s ekologickými aspektmi tvoria gro dnešnej intermodálnej prepravy.

Ktoré medzníky považujete za najdôležitejšie pri budovaní terminálu v Dunajskej Strede?

Dôležité bolo už samotné rozhodnutie o založení spoločnosti METRANS /Danubia/. Bol to na prvý pohľad malý krok, zato s veľkým dopadom. Znamenal prvú expanziu spoločnosti METRANS do zahraničia. Nasledovali investície do vybudovania úplne nového kontajnerového terminálu, ktorý aj po vyše štvrť storočí ostáva jedným z najvýznamnejších terminálov v našej sieti. Disponuje dostatočnou kapacitou a možnosťou expanzie, prepája logistiku a skladovanie, čiže ide o moderné logistické centrum, ktorému v regióne strednej Európy len ťažko nájsť konkurenciu.

Na aké medzinárodné koridory kombinovanej dopravy je terminál naviazaný?

Ťažisko a hlavná náplň terminálu sú dané jeho polohou. Primárne je to obsluha prístavov v severnom Jadrane, teda oblasti Rijeka/Koper/Terst. Odtiaľ odbavujeme aj vlaky na našej najdlhšej trase, ktorá vedie z/do tureckého Istanbulu. Z Dunajskej Stredy vypravujeme aj priame vlaky do prístavov Hamburg, Bremerhaven, Rotterdam a Wilhelmshaven. Kontajnery prekladáme na ďalšie vlaky v rámci našej siete, ktoré smerujú do našich koncových terminálov. Ide nám o správne a efektívne využitie existujúcich zdrojov v celej našej prepravnej sieti. Keďže METRANS prevádzkuje terminálovú sieť, vieme vytvárať riešenia pre našich zákazníkov.

Spoločnosť METRANS od svojho vzniku poskytuje servis s konceptom „všetko pod jednou objednávkou a od jedného dodávateľa“. Pôsobí to jednoducho, ale ako to vyzerá v praxi?

Zákazník nám oznámi číslo kontajnera, názov lode, ktorou kontajner prichádza do prístavu, miesto a dátum vykládky v tuzemsku. O všetko ostatné sa postaráme my. METRANS Group totiž nie je len o termináloch. Patria sem aj spoločnosti METRANS Rail, ktoré prevádzkujú železničnú prepravu, disponujeme veľkou flotilou trakčných lokomotív a viac ako štyrmi tisíckami špeciálnych vagónov na prepravu kontajnerov. Vlaky musí niekto zostavovať a plánovať, rovnako aj zabezpečovať rušňovodičov. Naša flotila koľajových vozidiel je neustále v pohybe, no zároveň si vyžaduje stály dohľad a pravidelnú údržbu. Rovnako je potrebné zabezpečiť odbavenie vlakov v prístavoch, oznámiť ich príchod, postarať sa o nakládku či vykládku. Všetky kontajnery, resp. v nich prepravovaný tovar, musia byť colne evidované pre tranzit, a tým sa už dostávame do sféry colných služieb. Po vykládke zostávajú prázdne kontajnery vo vnútrozemských termináloch a čakajú na ďalšie exportné využitie. Zároveň slúžime aj ako depo pre lodné spoločnosti.

Cena prepravy je jedným z kľúčových aspektov pri voľbe prepravného módu a prepravná sieť je nástroj, ktorý umožňuje rôzne riešenia. Ako postupujete v tomto smere?

Základným princípom našej siete je maximálne využívať železničnú prepravu, čím minimalizujeme prepravné náklady. Protipólom tohto riešenia sú o niečo dlhšie prepravné lehoty. Uvediem malý príklad. Okrem Dunajskej Stredy na Slovensku prevádzkujeme aj terminály v Žiline a Košiciach. Do oboch destinácií jazdia naše pravidelné vlaky, ktoré vypravujeme z Dunajskej Stredy. Finálna distribúcia k príjemcovi sa realizuje z koncových terminálov, pričom sa snažíme túto časť čo najviac skrátiť. Ak zákazník potrebuje tovar doručiť urýchlene, môžeme zabezpečiť rozvoz priamo z Dunajskej Stredy. Dlhší cestný úsek znamená rýchlejšie dodanie, ale vyššiu cenu za prepravu. Zákazník má však vždy možnosť voľby a týmto spôsobom môžeme prepraviť kontajner do ktoréhokoľvek miesta v rámci našej siete.

Aké nové spojenia zapadajú do vašej filozofie? Ako vnímate smerovanie vo vývoji intermodálnej prepravy?

Námorné kontajnery sú naša hlavná prepravná komodita. Postupne dôjde k určitému stupňu nasýtenia a oscilácie okolo tohto bodu. Riadime sa skúsenosťami a intuíciou. Budúcnosť vidíme v širšom zapojení intermodálnej prepravy do vnútroeurópskych prepráv, ktoré nie sú viazané na námornú dopravu. Ide o odľahčenie cestnej prepravy a presmerovanie tovaru na železnice. Z toho vyplýva potreba zmeny prístupu k využívaniu výmenných nadstavieb alebo cestných návesov. Okrem zmeny prístupu zo strany zákazníkov však bude potrebné vybudovať iné terminály, zabezpečiť inú manipulačnú techniku, a v neposlednom rade aj investície do železničnej infraštruktúry, ktorá je v súčasnosti investične poddimenzovaná. Súčasné plány rozvoja teda neposkytujú podmienky pre úspešný presun aspoň časti zásielok z ciest na železnicu.

V tomto kontexte rastie priestor na inovácie. Aké faktory tu zohrávajú dôležitú úlohu?

Pre našu spoločnosť sú životne dôležité IT riešenia, inovačné procesy v tejto oblasti preto prebiehajú nepretržite. Náš informačný systém neustále prispôsobujeme požiadavkám zákazníkov, ako aj ďalším článkom prepravného reťazca. V zákulisí našej hlavnej činnosti stojí unikátny operačný systém, ktorý si sami vyvíjame podľa vlastných potrieb a požiadaviek digitálnej doby. 650 vlakov týždenne znamená obrovské množstvo dát. Len za minulý rok sme prepravili viac ako 1,4 milióna TEU (TEU = ekvivalent 20-stopového kontajnera, cca 6 metrov), pričom cez naše depá prešlo celkovo 1,2 milióna TEU. Prevádzkujeme 20 kontajnerových terminálov v siedmich krajinách. Každý kontajner a každá objednávka vyžadujú množstvo dát a dokumentov, ktoré väčšinou prijímame a odosielame v on-line režime. Náš informačný systém je teda chrbticou, ktorá drží celý prepravný systém.

Kde vidíte ďalšie možnosti v oblasti vytvárania, resp. rozvoja intermodálnych logistických riešení?

Našou úlohou je vytvárať rámec, v ktorom môže intermodálna preprava fungovať tak, aby bola atraktívna z hľadiska kvality, spoľahlivosti aj cenotvorby. Kľúčovou podmienkou pre rozvoj tohto prepravného módu sú intermodálne terminály, ale v tejto problematike sa názory odborníkov rozchádzajú. Témou diskusie je, koľko terminálov má existovať, kto ich má prevádzkovať a kto má financovať ich výstavbu. Už samotný výber lokality pre vybudovanie terminálu je komplikovaný proces. Nájsť voľnú a vhodnú stavebnú parcelu s napojením na funkčnú železničnú a cestnú infraštruktúru je priam sizyfovská práca. Daná lokalita totiž musí mať reálny potenciál pre využitie a s napojením, resp. s možnosťou napojenia na infraštruktúru.

Aký je váš názor v tejto súvislosti?

Kľúčom k budúcemu rozvoju sú intermodálne terminály, strategické umiestnenie a dostupnosť prepravnej kapacity na železničných koridoroch. Výstavba intermodálnych terminálov by mala byť primárne záujmom súkromných investorov, zatiaľ čo štát by sa mal sústrediť na základnú železničnú infraštruktúru. Súkromné subjekty sú schopné finančne zabezpečiť výstavbu terminálu, ale nemajú možnosť ani kompetenciu zasahovať do štátom spravovanej železničnej infraštruktúry. Štát by sa preto mal koncentrovať na svoju hlavnú úlohu správcu a vlastníka infraštruktúry, hoci ju môže spravovať a zastupovať prostredníctvom iného subjektu. Tak, ako to robí na Slovensku prostredníctvom ŽSR.

Kladiete dôraz na udržateľnú prepravu, o čom svedčí váš projekt HHLA Pure. S akým zámerom bol vytvorený? Akým spôsobom ho realizujete?

Preprava po železnici je z hľadiska energetickej náročnosti násobne výhodnejšia ako cestná doprava. Preto sa snažíme udržať kontajnery na koľajniciach čo najdlhšie a zároveň v maximálnej možnej miere skracovať cestné rozvozy ku koncovým príjemcom. Tento systém sa však nezaobíde bez kamiónov. Práve preto je zaužívaný termín kombinovaná doprava, ktorý v našom prípade znamená železnica + cestná doprava. V rámci železničnej prepravy využívame vlastné elektrické trakčné lokomotívy a v niektorých európskych krajinách máme možnosť nakupovať trakčnú zelenú energiu z obnoviteľných zdrojov. Táto možnosť však nie je dostupná všade, a preto sme čiastočne stále odkázaní na klasické zdroje energie.

K uhlíkovej neutralite preto smerujeme aj ďalšími spôsobmi. Využívanie klasických zdrojov energie kompenzujeme prostredníctvom off-setových programov, na našich termináloch inštalujeme fotovoltické zariadenia a podieľame sa aj na väčších solárnych projektoch. V rámci cestných rozvozov testujeme zapojenie elektrických kamiónov, a zároveň sme jednou z prvých spoločností, ktorá začala testovať aj kamióny na vodíkový pohon. Všetky tieto opatrenia majú jediný spoločný cieľ, a to zabezpečiť prepravu v intermodálnej preprave bez uhlíkovej stopy. Už dnes vieme zákazníkom ponúknuť takéto riešenie na hlavných prepravných koridoroch.

Môžete zrekapitulovať posledné obdobie z hľadiska plnenia stanovených cieľov a ďalších kľúčových ukazovateľov v rámci vašej spoločnosti?

Napriek nepriaznivým vonkajším vplyvom sme s dosiahnutými výsledkami z dlhodobého hľadiska spokojní. Kontajner považujeme za symbol medzinárodného obchodu, teda prostredia, ktoré je pomerne nestabilné a často podlieha rôznym vplyvom. Našu činnosť ovplyvňujú obchodné bariéry, politické rozhodnutia a záujmy, či problémy prístavov a železničnej infraštruktúry. Aby sme dokázali pružne reagovať na všetky tieto okolnosti, neustále investujeme a ďalej rozširujeme našu sieť. Veľké úsilie vkladáme do prípravy na požiadavky budúcnosti, o ktorých dnes možno iba tušíme. Pokračujeme v našej osvedčenej stratégii rozvoja terminálovej siete, ktorá nám umožňuje byť bližšie k zákazníkom a efektívne prepájať regióny.

Do ktorých oblastí plynuli vaše najväčšie investície?

V poslednom období sme investovali do akvizície jednej spoločnosti v Chorvátsku, pričom tento krok mal presah aj do Srbska. Táto expanzia nám otvorila ďalšie trhy a zároveň podporila synergické efekty v rámci vybudovanej siete. V roku 2024 sme rozšírili terminál v Dunajskej Strede. Už dnes vidíme jeho narastajúci potenciál, preto musíme byť pripravení na ďalší rozvoj. Kľúčom pre kombinovanú dopravu je tvorba prepravného systému, pričom rastúcim prepravným objemom budeme prispôsobovať aj našu flotilu koľajových vozidiel.

Aké sú vaše plány do budúcnosti? V čom vidíte ďalšie možnosti rozvoja?

Našou hlavnou činnosťou je preprava kontajnerov, avšak v budúcnosti by sme chceli vyskúšať aj iný typ komodity, ako napríklad návesy. Budeme hľadať aj ďalšie prepravné spôsoby ako tzv. 45-stopové kontajnery. Na prepravu tovarov slúžia ako rovnocenná alternatíva klasického návesu, no zároveň sú cenovo výhodnejšie a efektívnejšie. Je to však beh na dlhú trať a ten si vyžaduje investície do iného typu vagónov, odlišnej manipulačnej techniky, ako aj do technológie prekládky a skladovania.

Průmysl Dnes