SOMA, spol. s r. o.

Podrobnosti

Kategorie: Exkluzivní rozhovory

Producent flexotlačových technológií vstúpil na trh USA

Spoločnosť SOMA, výrobca flexotlačových strojov z Lanškrouna, len pred niekoľkými týždňami ukončila výstavbu nového výrobného závodu, otvorila technologické centrum v USA a oslávila 30 rokov existencie. Napriek tomu, že posledné dva roky ekonomiku negatívne ovplyvnila celosvetová pandémia a vojna v Európe, 100-% českej firme sa darí zvyšovať obrat a predaj.

Do konca roku 2021 spoločnosť dodala takmer 150 technologických celkov do celého sveta. „Trvalo nám 30 rokov, kým sme sa z absolútnej nuly dostali na popredné miesto medzi výrobcami flexotlačových strojov,“ zdôrazňuje konateľ spoločnosti Ing. Ladislav Verner, ktorého sme sa pýtali nielen na úspechy firmy, ale aj na presadzovanie českého národného záujmu.

Ponúkate unikátnu úspešnú technológiu – čím sa odlišujete od konkurencie?

Sme originálni. Už 30 rokov ideme cestou s ambíciou vlastných finálnych výrobkov, ktoré sme na začiatku nemali. Na začiatku sme ako subdodávateľ vyrábali jednoúčelové stroje, mali sme zastarané technológie, realizovali sme prácu vo mzde. Po desiatich rokoch sme tieto zákazky odstrihli, využili sme celú vývojovú kapacitu, aby sme zachytili tempo inovácií, ktoré je nevyhnutné pre zachovanie konkurencieschopnosti. K nej treba pridať niečo iné. Tých cestičiek ako sa odlíšiť je viac. Môže to byť zaujímavý dizajn, dobrá ergonometria, aj také drobnosti rozhodujú. Podstatné je mať svoj finálny konkurencieschopný výrobok, ktorý môže ísť do celého sveta. Dnes môžem skonštatovať, že firma nie je najlepšia, ale sme úspešní, slobodní, nezávislí, a teda perspektívni. Úspech nám prináša práve to, že sme iní.

Na ktoré trhy sa orientujete?

Naše celky dodávame do 73 krajín sveta. Stále sa snažíme vyhľadávať nových odberateľov a predávať do nových krajín, pretože po prvom predaji obyčajne už ľahšie nasleduje ďalší. Nechceme byť závislí od jedného alebo niekoľkých zákazníkov, prípadne od nejakého teritória. Túto stratégiu potvrdilo aj uzavretie ruského trhu kvôli vojne, zvládli sme to bez väčších komplikácií.

Spoločnosť len nedávno naplnila svoju ambíciu ukotviť sa na americkom trhu.

V máji sme otvorili technologické centrum a showroom v USA, ktoré sa nachádza len 20 minút od letiska v Atlante. Máme veľké očakávania od amerického trhu, ktorý je najväčším trhom na technológiu flexotlače. V posledných rokoch sme tam predávali dva – tri technologické celky ročne, takže sa už môžeme preukázať referenciami. Je dôležité, že dnes už nikto z Ameriky nemusí lietať k nám do firmy. Sme priamo tam – pri našich zákazníkoch.

Aké sú vaše ďalšie tohtoročné novinky? Plánovali ste dokončiť novú výrobnú halu, ktorá umožní zvýšiť výrobné kapacity.

Nedostatok výrobného miesta sme pociťovali už dlho. Naším najväčším problémom bola plocha, kde je možné montovať technologické celky. Vlani sme predali 23 veľkých technologických celkov, a to už nebolo možné realizovať v starých priestoroch. V polovici júna sme prevzali ukončenú stavbu – v novom závode máme k dispozícii 6-tisíc m2 nových montážnych plôch. Všetky nové zákazky už budú realizované v novom závode. Tento rok plánujeme vyprodukovať 27 technologických celkov a do roku 2025 máme ambíciu priblížiť sa k 40 kusom celkov ročne.

Nakoľko bola investícia náročná z finančného hľadiska?

Samotná stavba dvoch hál s technológiami vo vnútri, ako sú podlahové vykurovanie, žeriavy, klimatizácia či vetranie, stála približne 180 miliónov českých korún. Do výroby sme doplnili tiež nové obrábacie technologické stroje na výrobu kovových dielcov. V posledných dvoch rokoch sme tu spolu preinvestovali okolo 230 miliónov korún. Umožnili nám to našetrené zdroje z predchádzajúcich rokov a prijateľné hospodárske výsledky za posledné tri roky.

Budú rozvojové plány spoločnosti pokračovať ďalej?

Držíme sa investičného plánu a v budúcom roku chceme postaviť tretiu halu na logistiku a novú lakovňu.

Ekonomická situácia v Česku nie je priaznivá. V minulom rozhovore sme sa bavili o smerovaní českého priemyslu v súvislosti s nastavením a napĺňaním českého národného záujmu, kde ste sa ukázali ako veľký skeptik. Môžeme s odstupom času skonštatovať či sa niečo posunulo?

Neposunulo sa nič ani o milimeter. Prišiel covid, vojna a mediálna pozornosť sa sústreďuje na tieto aktuálne problémy. Téma český národný záujem nebola nikdy aktuálna. Myslel som, že zmenu prinesie zhoršená ekonomická situácia v Česku, keď ľudí môže viac zaujímať, čo ju spôsobilo. Občania sú však apatickí, národná aktivita sa zdvihne len krátko pred voľbami. Český národný záujem síce je, ale je utajený, nehovorí sa o ňom. Obávam sa, že až keď sa česká ekonomika dostane do veľkých problémov, príde okamih, ktorý dá šancu nazývať veci pravým menom, lebo už skutočne pôjde o všetko.

Český priemysel vykazuje nebezpečne vysokú mieru závislosti. Len približne 5 až 6 % priemyslu českých subjektov produkuje vyššiu pridanú hodnotu, rozhodujúce percento podnikov je absolútne subdodávateľské. Nedokážu ovplyvniť svoju súčasnosť ani svoju budúcnosť, a to je tragédia. Štát za kľúčovú ekonomickú aktivitu považuje gigafactory – investíciu do najmodernejšieho high-tech závodu na výrobu batérií v strednej Európe. Štát ju má podporiť sumou 10 miliárd korún a ďalšie desiatky miliárd vydá na vybudovanie infraštruktúry. Položme si však otázku – nakoľko našej ekonomike pomôže, že budeme platiť podnikateľský zámer súkromnej spoločnosti Volkswagen? Ekonomickú gigakrízu, ktorá nás čaká, gigainvestícia nevyrieši.

Majú vôbec súčasní politickí predstavitelia záujem baviť sa o tejto téme?

Nikto z vládnych predstaviteľov nemá o túto tému záujem, vláda pokračuje v populistickom trende. Na nedávnom Národnom priemyselnom samite v Prahe, kde sa zúčastnili všetci zásadní českí podnikatelia, sa z ministerstva priemyslu nedostavil vôbec nikto, hoci na pozvánkach figuroval priamo minister. Potvrdilo sa, že ľudia, ktorí majú zodpovednosť za našu budúcnosť, sa vyhýbajú stretnutiam, kde by podnikatelia mohli klásť „nepríjemné“ otázky ohľadne priemyselnej stratégie Českej republiky.

Zaznamenali ste nejaké ohlasy na tému českého národného záujmu od kolegov z priemyselnej brandže? Vnímate ich podporu?

Existuje vyjadrenie Zväzu priemyslu o potrebe druhej ekonomickej transformácie, ale nič konkrétne nenasledovalo. Na všetkých fórach, kde som vystúpil s diagnózou českého priemyslu, som sa stretol s mimoriadne priaznivou odozvou. V užšej komunite je nás viac, ale mnohí podnikatelia majú obavy prejaviť svoj názor verejne. Drvivá väčšina firiem v Česku realizuje subdodávky nefinálnych výrobkov a v mnohých ohľadoch sú závislé a neslobodné.

Znie to veľmi skepticky. Myslíte, že to dokážeme zvládnuť?

Myslím si, že to český národ môže zvládnuť, ale musí sa prebudiť, dostať facku, uskromniť sa. A hlavne – musí sa konečne povedať, že prvá ekonomická transformácia za posledných 30 rokov bola z pohľadu dnešných výsledkov ťažký omyl, v niektorých momentoch doslova vlastizrada. Tragické omyly boli dva – hľadanie strategického partnera v období transformácie a nepochopiteľný komunistický predpoklad, že kritériom perspektívy a úspešnosti ekonomiky je nízka nezamestnanosť. Dnes sme na to doplatili. Svojím spôsobom by bolo dobre, keby negatívny ekonomický dopad na krajinu prišiel radšej skôr. Bude to bolieť, ale skôr sa z toho dostaneme.

Čo je v tomto období prioritou pre firmu SOMA?

Sme v ťažkej dobe. Nie sme najlepší, ale sme úspešní, máme ohromnú perspektívu a spoločne s našimi zamestnancami to zvládneme. Chceme zostať na strednej ceste s cieľom byť lídrom v inováciách. To je smer, ktorým sa mienime uberať.

Průmysl Dnes