Správa ciest Žilinského samosprávneho kraja

Podrobnosti

Kategorie: Exkluzivní rozhovory

Do transparentnosti našej činnosti investujeme čoraz viac

Významné investície v roku 2024, ktoré pomohli zlepšiť technické a prevádzkové podmienky pre činnosť Správy ciest Žilinského samosprávneho kraja (SC ŽSK), prispeli k zlepšeniu dopravnej a bezpečnostnej situácie na cestách II. a III. triedy v rámci ŽSK, prehľadnosti riadenia cestnej premávky a v neposlednom rade aj k plynulosti samotnej premávky na týchto cestách.

Žilinský samosprávny kraj vlani vyčlenil 5,4 milióna eur na opravu kritických úsekov povrchov ciest z pohľadu ich technického stavu. Nielen na úsekoch s vyššou nehodovosťou, ale aj na úsekoch ciest s vysokou intenzitou dopravy a s tým súvisiacou rýchlou degradáciou technického stavu realizovala opravy Správa ciest Žilinského samosprávneho kraja.

„V priebehu najbližších dvoch rokov budeme pracovať na štatistike, ktorá by nám ukázala relevantné výsledky týkajúce sa reálneho zlepšenia situácie na našich cestách z pohľadu technického zhodnotenia, bezpečnosti a plynulosti premávky,“ približuje generálny riaditeľ Ing. Juraj Lazúr. Spôsobov ako zlepšovať podmienky pre všetkých účastníkov cestnej premávky je podľa jeho slov viacero a darí sa ich postupne uplatňovať v praxi. Výrazná informatizácia SC ŽSK však bude pomáhať aj širokému spektru občanov. „Snažíme sa viac investovať do zvýšenia transparentnosti a informovania o našej činnosti. Tento rámec činnosti chceme v nadchádzajúcich rokoch rozšíriť a aktualizovať,“ dodáva. Zároveň by SC ŽSK rada urýchlila prenos informácií smerom k občanom a vodičom, čo zvýši bezpečnosť, komfort cestovania, a napokon zníži aj cestovný čas.

Rozpočet Žilinského samosprávneho kraja na dopravu by mal tento rok presahovať viac ako 10 miliónov eur. Viete už jeho presnú výšku?

Rozpočet sa delí na bežné a kapitálové výdavky. Tento rok je vo výške 14,5 mil. eur. To pokrýva náklady na bežnú údržbu ciest. Počas zimných mesiacov nám poslúži na zimnú údržbu, odhŕňanie a posyp inertným a chemickým materiálom. V rámci letnej údržby zase zdroje z neho využijeme na vysprávky a drobné opravy povrchov ciest, čistenie ciest, opravu zvodidiel, dopravné značenie a ostatnú bežnú údržbu. Súčasne boli schválené aj kapitálové výdavky vo výške 3,6 milióna eur.

Na ktoré projekty a úseky budete zdroje z neho alokovať?

Čo sa týka projektov a úsekov ciest, máme pripravený plán investícií do opráv ciest II. a III. triedy v Žilinskom kraji. Lokality a náklady na ich opravu a rekonštrukciu si upresníme po zhodnotení a výstupoch z jarných prehliadok ciest. Na najdôležitejšie investície v tomto roku by sme potrebovali vyčleniť 32 miliónov eur, ktoré plánujeme financovať zo zdrojov vyčlenených z rozpočtu kraja v kombinácii s dotáciami z eurofondov, ktoré vychádzajú z jednotlivých operačných programov. Momentálne pripravujeme úpravy dvoch veľkých križovatiek, konkrétne križovatky pri Dolnej Tižine, na najvyťaženejšej ceste v správe SC ŽSK – na ceste II/583, a potom križovatky pri Varíne, rovnako na ceste II/583 v smere na miestnu časť Koňhora. Investičnou prioritou SC ŽSK budú komplexné rekonštrukcie mostu v Martine, časť Bystrička, mostu v Štiavniku a mostu v Bešeňovej.

Čo vyplýva z finančného plánu SSC a rezortu dopravy pre SC ŽSK na najbližšie obdobie?

Pre Slovenskú správu ciest, ktorá má v správe cesty I. triedy, vykonávame letnú a zimnú údržbu na základe zmluvy a následne konkrétnych objednávok jednotlivých činností. Túto zmluvu sa nám aktuálne podarilo predĺžiť až do druhej polovice roka 2026. Tým, že táto spolupráca je závislá na objednávkach zo strany SSC, nevieme dopredu naplánovať jej rozsah. Schválením plánu zimnej údržby vykonávame našu činnosť podľa poveternostných podmienok prioritne na cestách I. triedy, následne II. a III. triedy. Nárast zákaziek však vzhľadom na narastajúci investičný dlh a konsolidačné opatrenia vlády SR neočakávame, skôr naopak. Vlani sme zaregistrovali pokles objednávok mimo zimného obdobia. Tým, že Slovenská správa ciest nemá vlastné kapacity na údržbu ciest, v prípade výpadkov v objednávkach sa to odráža aj na samotnom technickom a prevádzkovom stave ciest I. triedy.

Mienite pokračovať v skvalitňovaní a modernizácii techniky počas tohto roka?

Vlaňajšia modernizácia spočívala v obstaraní piatich sypačov, ktoré nám boli do prevádzky dodané na konci decembra 2024 za účasti predsedníčky Žilinského samosprávneho kraja Eriky Jurinovej. Z našich vlastných zdrojov sme si v minulom roku súčasne zaobstarali prevažne drobnú techniku, ktorú potrebujeme k výkonu bežnej údržby ciest. Rozsah modernizácie v tomto roku zatiaľ ešte odhadnúť nevieme. Určili sme si však priority v tom, čo potrebujeme obnoviť a vynoviť. Realizácia bude závisieť najmä od výšky alokovaných zdrojov. Momentálne máme v aktívnej prevádzke 105 sypačov. Počas posledných dvoch rokov sa nám podarilo obstarať 12 nových sypačov. Pred nami je v rámci obnovy ešte dlhá cesta. Z hľadiska technického stavu využívame stroje, ktoré majú priemerný vek do 30 rokov. Postupne prestávajú, žiaľ, vyhovovať podmienkam STK a ich vynútená výmena je len otázkou času.

Vlani boli prioritou regióny Turiec a Orava. Ako hodnotíte zvládnutie zimnej situácie v nich po čiastočnej výmene strojového parku?

Stroje, ktoré sme dostali do užívania, sa už od druhej polovice decembra využívajú aj v zimnej údržbe. Doterajšiu situáciu v zimnom období hodnotím z hľadiska zlepšenia prevádzky pozitívne. Na Orave nám ich zaradenie do prevádzky pomohlo hlavne na úsekoch horských priechodov. Prírastok nových vozidiel je pre nás zásadný, najmä z hľadiska spoľahlivosti, výkonnosti a operatívneho nasadenia do výkonu.

Prispel k tomuto aj prechod na komplexný informačný systém?

Áno. Na informačný systém Oris prechádzame postupne v niekoľkých fázach. Jedná sa o systém, ktorý je riadený aj prostredníctvom GPS, čo pre nás predstavuje skvalitnenie a zjednodušenie prevádzky. Zahŕňa viacero modulov. A tie nám sprehľadňujú našu činnosť na cestách aj celkovú administratívu, ktorá s tým súvisí. Jednotlivé moduly nám poskytujú informácie o skladových zásobách či náhradných dieloch. Zefektívňujú tiež proces verejného obstarávania a zlepšujú ekonomické riadenie – to všetko dokážeme s týmto systémom prehľadne riadiť. Prechod naň bude prebiehať v etapách aj v ďalších rokoch. Postupne naň preškoľujeme jednotlivých pracovníkov, ktorí ho v plnej miere využívajú pri svojej práci.

Ktorých závodov sa modernizácia technického vybavenia dotkne tento rok?

Predstavu o tom, kde je modernizácia najviac potrebná, máme. Čo však nemáme, je schválenie financií na tieto účely. Plány na modernizáciu a investície do nej teda s najväčšou pravdepodobnosťou prispôsobíme aktuálnym finančným možnostiam. K schváleniu musí dôjsť na odbore dopravy VÚC a následne bude nutný aj proces verejného obstarávania. V tomto prípade sa jedná o časovo i vecne náročnejšiu činnosť, ktorá môže ovplyvniť aj samotný rozsah modernizácie v tomto roku.

Pokles dotácií sa už v samosprávnych krajoch podpísal pod operatívne fungovanie dispečerských služieb. Čelíte rovnakej výzve?

Týka sa to všetkých správ ciest na Slovensku. Spôsobuje to hlavne nedostatok financií zo strany zriaďovateľa alebo zo strany SSC. Slovenská správa ciest pritom spadá pod rezort ministerstva dopravy. Na úrovni krajských správ ciest je situácia o to náročnejšia, že Žilinský samosprávny kraj, a spolu s ním aj SC ŽSK, spadá do kompetencie ministerstva vnútra a je závislý od pridelenia finančných zdrojov vo forme podielových daní.

Prejaví sa to aj na šetrení pracovnej sily?

Pracovníkov, a vodičov nevynímajúc, je u nás momentálne nedostatok. Kampaň na nábor nových pracovníkov aj napriek tomu realizujeme v celom kraji. Z našich 5 závodov a 17 stredísk sú aj také, kde máme naplnený stav. Na druhej strane, v niektorých strediskách nám chýba 15 – 20 % pracovníkov. Rozhodujúcim pri výbere povolania je aj zvyšovanie úrovne platov, na čo z povahy nášho podniku nemáme pridelené financie. V technickej sfére je zároveň konkurenciou aj automotive sektor a súkromné spoločnosti. To pozorujeme aj na rozhodovaní ľudí, ktorí u nás v minulosti pracovali. Vzhľadom na to, že aj medzi závodmi a súkromnými spoločnosťami je rozhodujúci práve pomer a kvalita zamestnaneckých benefitov, čelíme výzve v získavaní mladých pracovných síl.

Napomáhajú tomuto zámeru aj spolupráce so školami v Žilinskom kraji?

Chceme sa zapojiť do programu „Tatra do škôl“ a dostať ho do odborných škôl v pôsobnosti samosprávneho kraja. Závisí to však aj od vôle a rozhodnutia odboru školstva. Túto sféru by sme radi rozvíjali, nakoľko v nej vidíme potenciál. Dôležitá je aj pre budovanie lepšieho povedomia o našej spoločnosti ako súčasti kvality a bezpečnosti každodenného života občanov na Slovensku v nastupujúcej generácii mladých ľudí.

Průmysl Dnes