Správa silnic Olomouckého kraje, příspěvková organizace

Podrobnosti: Kategorie: Exkluzivní rozhovory

Sprava silnic Olomouckeho kraje Kvalitná cestná sieť nie je len otázkou peňazí

Správa silnic Olomouckého kraje v súčasnosti spravuje viac ako 3-tisíc kilometrov ciest I. a II. triedy, ktoré spadajú do pôsobnosti samosprávnych krajov. K nim treba pripočítať aj viac ako 400 kilometrov ciest I. triedy v štátnej réžii.

Tento stav však už v ďalších rokoch môže byť minulosťou. S Ing. Drahomírom Babničom, riaditeľom Správy silnic Olomouckého kraje sme hovorili o pálčivých otázkach pri stavbe ciest, ich správe aj čerpaní európskych peňazí. Napriek mnohým vráskam na čele vedenia spoločnosti sa Správa silnic Olomouckého kraje snaží zobrať záštitu nad kvalitou ciest aj uchovaním histórie.

Krajské verzus štátne cesty

V Českej republike rovnako ako na Slovensku prešla starostlivosť o cesty II. a III. triedy do pôsobnosti samosprávnych krajov. Tento krok sa podľa Drahomíra Babniča okamžite prejavil na stave cestnej siete. „Krajské cesty dnes majú značne horší stav ako cesty I. triedy. Z krajov smeruje na úpravu ciest oveľa menej finančných prostriedkov, a preto nie je možné realizovať všetko, čo by sme si želali. Musím zdôrazniť, že v našom regióne je mnoho horských ciest, kde je prirodzene aj zvýšený nárok na údržbu. Pritom frekventované a využívané sú takmer rovnako ako cesty I. triedy,“ hovorí Babnič. V horských terénoch vzniká pre Správu silnic Olomouckého kraje ďalšia výzva, ktorou je výskyt porúch oporných stien. Práve tieto akútne havárie je potrebné riešiť prioritne a tak sa stáva, že na bežnú úpravu mestských ciest už financie nemusia vystačiť.

Podľa vedenia spoločnosti štát pridelil finančné prostriedky, ktoré však od začiatku neboli z pohľadu krajov dostatočné a prax im dáva za pravdu. V porovnaní s prostriedkami na údržbu sú outsidermi. To sa samozrejme odzrkadľuje aj na ich stave. Správa silnic Olomouckého kraje musí pri vylepšovaní cestnej infraštruktúry čakať na uvoľnenie financií z krajov. Finančná situácia pri správe ciest je vždy jednou z najväčších výziev, no ako hovorí Babnič, zatiaľ sa darí lavírovať na uspokojivej úrovni. „Situácia v Olomouckom kraji je taká, že časť väčších rekonštrukcií realizuje Olomoucký kraj s investičným oddelením a časť realizuje Správa silnic Olomouckého kraje,“ objasňuje.

Jednou z posledných úprav realizovaných krajskou zložkou bol obchvat Čechy a Domažlice. Správa silnic Olomouckého kraje realizovala rekonštrukcie cesty na Sv. Kopeček z programu ROP s pomocou európskych financií. Práve tie podľa Babniča stoja za realizáciou všetkých väčších projektov v kraji. „Realizovali sme aj rekonštrukcie v cezhraničnej spolupráci s Poľskom. Bola komplexne opravená cesta 457 Javorník – Mikulovice, ktorá takmer kopíruje hranicu s Poľskom,“ hovorí Babnič. Cesty sú však len jednou z kapitol, nad ktorými bdie Správa silnic Olomouckého kraje. Omnoho vážnejším tŕňom v päte sú mosty. Ich opravy a rekonštrukcie sú finančne náročnejšie, a preto aj európske financie, ktoré sa darí získavať, smerujú do mostnej infraštruktúry. „V minulom roku sme sa primárne venovali oprave mostov nad diaľnicami. Ide o mosty, ktoré sú relatívne staré. Samotná oprava je nesmierne nákladná a z bežných prostriedkov neuskutočniteľná. Ide napríklad o vynovené mosty Přeřov a Moravičany,“ hovorí Babnič a dodáva, že práve vďaka európskej podpore realizujú približne 40 stavebných projektov.

Európske financie pomáhajú, no neriešia všetko

O pozitívach projektových peňazí z fondov Európskej únie svedčí čulá rekonštrukčná činnosť na cestnej sieti v celom Olomouckom kraji. Napriek tomu by objem financií z fondov mohol byť podstatne vyšší ako v súčasnosti. Problém pritom nie je laxný prístup k voľným prostriedkom, ale komplikovaná byrokracia, ktorá v mnohých prípadoch investorov od žiadosti odradí. Kde sú úskalia? Zo svojho pohľadu vysvetľuje Drahomír Babnič: „Mnoho ráz sa hovorí, že investori nie sú schopní prostriedky z eurofondov čerpať s ohľadom na zákonnosť zadávania zákaziek či stále zložitejší systém administrácie. Môj osobný dojem však je, že problém nastáva práve v administrácii. Často počujem od starostov obcí, že radšej nebudú žiadať o európske dotácie, keďže systém je zložitý a riziko vysoké. Bežne sa stáva, že niekoľko kontrol prejde v poriadku a záverečná kontrola predpíše vrátenie finančných prostriedkov.“ Je však dôležité hodnotiť prílev eurofondov z pohľadu realizovaného diela, a tu Drahomír Babnič presne pomenúva pozitíva: „Vďaka podpore z európskych fondov, napriek námahe pri ich získavaní, máme dnes kvalitné diela, ktoré slúžia obyvateľom. Preto sa o ne určite oplatí uchádzať.“

Bez stavebného povolenia máme zviazané ruky

Financie nie sú zďaleka jediným problémom pri rekonštrukcii ciest. „Štát prenechal cesty II. a III. triedy krajom bez toho, aby boli vysporiadané pozemky pod cestami, a tento problém sa nám objavuje v každodennom živote. V prípade, že majiteľ pozemku nedá súhlas na stavbu alebo žiada vysoké ceny, nie je možné cestu ani rekonštruovať. Rekonštrukcia totiž podlieha stavebnému povoleniu a v rámci neho je potrebné získať súhlas majiteľa pozemku,“ objasňuje problém Babnič. Situácia má svoje korene v 90. rokoch, keď štát vykupoval pozemky pre stavby za cenu, ktorú budú mať v budúcnosti. Štát vykupoval za nadhodnotené ceny a tento problém sa naťahuje dodnes. Babnič hovorí, že vďaka patovej situácii sa diskutuje o prechode na nemecký model riešenia, kde dohoda o cene nemá odkladný účinok na stavbu. „Investor môže stavať a roky sa dohaduje o cene pozemku prostredníctvom súdu. V Čechách, pokiaľ nie je dohoda a nechcete ísť do vyvlastnenia, nemáte šancu uspieť,“ dodáva Babnič.

K údržbe ciest I. triedy sa pribaľuje aj ďalší problém, ktorý pomenúva riaditeľ: „Donedávna spravovali cesty I. triedy okresné správy ciest. V súčasnej dobe prebiehajú nové výberové konania na dodávateľov. Na trh vstúpili subjekty, ktoré by údržbu mohli realizovať, no tento krok nemusí byť ideálny. Z hľadiska historických súvislostí aj ponuky a rozsahu služieb si myslíme, že naša údržba je komplexnejšia a kvalitnejšia. Koniec koncov sa môže stať, že naše sypacie autá budú v zime prechádzať cesty so zdvihnutým pluhom a bude sa čakať na dodávateľa, ktorého ministerstvo vysúťažilo.“ Dnes podľa vedenia chýba rozumná diskusia, a tak je situácia naďalej napätá. Správy ciest volajú po rakúskom modeli, kde regionálne organizácie udržiavajú svoje regionálne územia, keďže ide o verejný sektor, v ktorom všetci žijú iba z jedných daní.

Múzeum chráni históriu ciest

Spoločnosti Správa silnic Olomouckého kraje sa podarilo vybudovať vo Vikýřovicích pri Šumperku netradičné Múzeum ciest. Nie je to obvyklá aktivita správcov ciest, no o to viac je vedenie na plne funkčné múzeum s rastúcou obľubou verejnosti hrdé. „Múzeum sme postavili na starom objekte Kremišovského dvora. V prvom krídle je všeobecný prehľad prác na cestách, informácie o ich údržbe a historické momenty, pohľad na staviteľstvo ako také. V druhom krídle je expozícia venovaná rodine Kleinov. Ide o rod, ktorý pôsobil na Šumpersku a Olomoucku koncom 19. a začiatkom 20. storočia. Ide o veľmi významných staviteľov železníc a železničných mostov európskeho významu. Tretia expozícia je venovaná mostom. Tu je prierez mostov od drevených až po oceľové. Disponujeme aj mostom používaným počas 2. sv. vojny. Na zrekonštruovanom nádvorí je aj základ stálej expozície,“ predstavuje v krátkosti múzeum Drahomír Babnič.

Múzeum chce verejnosti predstaviť aj súvisiace predmety, postupy a problémy spojené s cestnou sieťou, jej stavbou a údržbou. To robí z múzea neustále atraktívny cieľ návštevníkov. Počas leta prebiehala v múzeu aj výstava maliara Václava Zapadlíka, ktorý stvárňuje historické pretekárske automobily vo fotografickej kvalite. „Išlo o exkluzívne diela, po ktorých, dá sa povedať, túžia zberatelia po celom svete,“ hovorí Babnič. Nápad vybudovať múzeum stál na snahe zachovať listiny, predmety a historické artefakty, ktoré, ak by neostali v múzeu, by boli definitívne stratené. Múzeum bolo dobudované kompletne v tomto roku, no vedenie potvrdilo, že už od začiatku realizácie, čo sú približne tri roky, návštevnosť stúpa. Aj preto, že ide o jediné múzeum venované cestám v Českej republike.