Ústav molekulární genetiky AV ČR, v.v.i.

Podrobnosti

Kategorie: Exkluzivní rozhovory

Vo fenogenomike chceme byť najlepší

Uplynulý rok sa v Ústave molekulárnej genetiky niesol v znamení sťahovania sa do nových priestorov v rámci projektu BIOCEV. Približne pätina zamestnancov sa presťahovala do obce Vestec neďaleko Prahy.

Po predchádzajúcom sťahovaní sa v Krči spred 8 rokov bol už celý tím pripravený a organizačne to zvládli tak, že od tohtoročnej jari väčšina pracuje v nových podmienkach rutinne. Dolaďujú sa už len detaily, napríklad fungovanie zverinca pre chov experimentálnych zvierat. Projekt je financovaný z Európskeho fondu regionálneho rozvoja, a preto je lokalizovaný mimo metropolu. Súčasne je to veľmi blízko areálu Biomedicínskych ústavov Akadémie vied v Prahe-Krči, čo je asi 7 kilometrov vzdušnou čiarou.

Druhým dôvodom pre lokalizáciu do Vestca bola blízkosť technologických firiem, z ktorých niektoré povstali ako spin-off firmy z Ústavu molekulárnej genetiky. Zámer je vybudovať tam centrum, v ktorom bude mať k sebe blízko základný výskum s biotechnologickými firmami, môžu tak komunikovať, vzájomne si pomáhať a obohacovať sa tak, aby to viedlo k obojstranne výhodnej spolupráci. Na projekte BIOCEV sa podieľa 6 ústavov Akadémie vied Českej republiky a 2 fakulty Karlovej univerzity v Prahe. Ústav molekulárnej genetiky je jedným z týchto subjektov a je hlavným garantom a príjemcom dotácie. Počas nasledujúcich rokov bude projektový tím postupne narastať na celkom 500 ľudí.

Len 1 % nádejných látok sa stane komerčne úspešným liečivom

Za vyše polstoročie svojej existencie aktualizoval ústav nielen svoje názvy a riaditeľov, ale aj celkové zameranie výskumu. „Zásadnou súčasťou tohto projektu pre Ústav molekulárnej genetiky, a myslím, že aj pre celú českú biomedicínu, je vybudovanie tzv. Českého centra fenogenomiky. Máme takú ambíciu, aby sme v tom boli úplne najlepší na svete, budeme mať zariadenie na svetovej úrovni, v ktorom sa systematicky robia genetické modifikácie myší, ktoré môžu ukázať na príčiny alebo na terapiu mnohých ľudských ochorení,“ hovorí riaditeľ Ústavu molekulárnej genetiky AV ČR prof. RNDr. Václav Hořejší, CSc. V novom objekte BIOCEV je vybudované zverincové zariadenie a laboratóriá, ktoré robia genetické modifikácie zvierat ako modelov ľudských ochorení, a v rámci základného výskumu je zamerané na poznanie funkcie mnoho tisíc génov, ktoré majú myši aj ľudia spoločné. Cieľom celého projektu je, aby boli počas nasledujúcich približne 10 rokov kompletne zmapované funkcie všetkých génov, a aby sa aj naďalej darilo približovať týmito výsledkami k praktickému klinickému využitiu.

Od momentu, keď sa nejaká látka ukáže ako účinné liečivo, cez testovanie na myšiach, potom na psoch alebo opiciach, až po klinické štúdie na ľuďoch prejde obvykle viac ako 5 rokov. Praktické využitie nájde bezprostredne po výskume asi 1 % výsledkov základného výskumu, tie ďalšie zistenia čakajú, kým niekto objaví ich potenciál. Podľa riaditeľa ústavu v rámci projektu BIOCEV je ku klinickému výskumu najbližšie 1. lekárska fakulta Karlovej univerzity. „Je tam veľmi silná a na medzinárodnej úrovni veľmi úspešná skupina, ktorá identifikuje na genetickej úrovni niektoré ľudské choroby, umožňuje dobrú diagnostiku takýchto chorôb, a je súčasťou aj niektorých medzinárodných štúdií, ktoré sú zamerané na potenciálnu liečbu. Našou doménou je základný výskum. Aby sme nielen my, ale vôbec celá svetová vedecká komunita mohli naďalej pokročiť aj v nejakom praktickom využití, treba urobiť veľa vecí, ktoré nemajú žiadne bezprostredné využitie. Naším primárnym cieľom je poznanie.“

Život výskumníka plynie pokojnejšie ako napríklad rozbúrené vody burzových maklérov a novinky nepribúdajú každý deň. Veda plánuje skôr cielene a dlhodobejšie. BIOCEV je už rozbehnutý projekt a pred vedeckými pracovníkmi je teraz obvyklý a kontinuálny cieľ: vedecké úlohy a zapájanie nových študentov. Podľa riaditeľa nielen v centre fenogenomiky, ale napríklad aj vo výskume ľudských dedičných chorôb, v práci na bunkovom inžinierstve v Biotechnologickom ústave či vývoji potenciálnych liečiv, všade tam sa mladí ľudia môžu vo veľmi dobrých podmienkach venovať základnému aj aplikovanému výskumu. V tomto smere je projekt BIOCEV dôležitým príspevkom k tomu, aby sa Česká republika dotiahla na západoeurópsku vedeckú špičku.

Ústav molekulárnej genetiky je vlajkovou loďou Akadémie vied

Minuloročné hodnotenie všetkých 53 ústavov Akadémie vied robili medzinárodné komisie zložené z rešpektovaných odborníkov. Hodnotenie sa opakuje každých 5 rokov, ale toto bolo podľa Václava Hořejšího potešujúce: „Pre náš ústav to dopadlo naozaj veľmi dobre, dokonca by som povedal, že výborne. V hodnotení od jednej z dvoch medzinárodných komisií sa dokonca objavila veta, že Ústav molekulárnej genetiky je akousi vlajkovou loďou Akadémie vied a že Akadémia naň môže byť pyšná. Takže toto som ako riaditeľ veľmi ocenil. Na našom ústave neboli nájdené žiadne slabé stránky, ale, samozrejme, dostali sme niekoľko odporúčaní, ako sa ešte zlepšiť.“

Cesta vedeckých poznatkov spod mikroskopov a z počítačov až ku konečným prijímateľom, v tomto prípade k lekárom a pacientom, býva kľukatá. Slovenský priemysel sa vracia k dávnejšiemu trendu duálneho vzdelávania a pracuje na tom, aby sa na školách učili aktuálne veci a aby mal súčasne priemysel informácie z oblasti vedy. Ide to však pomaly. O to lepšie sa darí českým vedcom. „Zďaleka najúspešnejším ústavom v tomto odbore je Ústav organickej chémie a biochémie, ktorý mal to šťastie, že sa tam už pred vyše 30 rokmi podarilo v laboratóriu vedenom prof. Holým dosiahnuť výsledky, ktoré sa ukázali ako prakticky veľmi užitočné, a viedlo to k vývoju virostatík, ktoré sú najlepšie na svete. Ústav na tom dokonca aj zbohatol. V tomto prípade ich aplikované výsledky naďalej pokračujú, spolupracujú s jednou z najväčších svetových farmaceutických firiem. Je to tak, že veľká väčšina tohto ústavu sa zaoberá aj veľmi nepraktickým základným výskumom, ale inak to nejde. Skrátka raz za čas sa zadarí a jeden z výsledkov základného výskumu urobí takýto prielom.“

Práca výskumníkov v Ústave molekulárnej genetiky je na svetovej úrovni. V ich tíme je napríklad Jiří Bartek, ktorý bol niekoľkokrát nominovaný na Nobelovu cenu. Pôsobí v Dánsku a vo Švédsku, ale čiastočne aj v tomto ústave, kde pred rokmi vyštudoval a získal vedecký titul. Uvedomujú si to však aj bežní ľudia? Podľa riaditeľa ústavu určite áno, lebo podľa prieskumov je pre Čechov povolanie vedca po lekárovi hneď druhé najprestížnejšie. Sám na svojich osobných internetových stránkach uverejňuje desiatky popularizačných článkov, a s kolegami jazdí po stredných školách, kde študentom hovoria o svojom výskume. Václav Hořejší chváli aj niektorých súčasných českých novinárov, ktorí vyšli z vedeckého prostredia a vedia vedu popularizovať.

Množstvo výborných slovenských študentov pôsobí na českých univerzitách

V Česku sú materiálne podmienky pre vedu lepšie ako na Slovensku. Napríklad už granty sú omnoho štedrejšie. Riaditeľa Ústavu molekulárnej genetiky teší, že aj u nich pracujú výborní slovenskí študenti. „To je pre Slovensko dosť veľká strata. Samozrejme, niektorí sa vrátia a budú rozvíjať vedu a vysoké školy na Slovensku, ale mnohí sa zrejme nevrátia a zostanú v Česku. Sme radi, že tie šikovné hlavy zo zahraničia, nielen zo Slovenska, k nám prichádzajú, ale pre Slovensko je to určite škoda. Ani tu to nie je optimálne, ale zaplať pánboh, že to nie je horšie.“

Průmysl Dnes