Centrum kardiovaskulární a transplantační chirurgie Brno

Podrobnosti

Kategorie: Exkluzivní rozhovory

Tisíckam pacientov dali novú šancu na život

Centrum kardiovaskulární a transplantační chirurgie Brno (CKTCH) je vysokošpecializované zdravotnícke zariadenie, ktoré má nadregionálnu pôsobnosť. Je zriadené Ministerstvom zdravotníctva ČR a jeho základnou úlohou je poskytovať špecializovanú diagnostiku a liečbu závažných kardiovaskulárnych ochorení, odber orgánov na transplantáciu a samotný výkon transplantácií (srdce, pečeň, obličky). V rámci špecializovanej diagnostiky využíva Centrum vedomosti z lekárskej genetiky, pričom výsledky má z vlastného genetického laboratória. Ešte dodajme, že CKTCH bol na základe organizačných, odborných a materiálnotechnických predpokladov udelený status Transplantačného centra a je súčasťou Komplexného kardiovaskulárneho centra.

Čo sa týka histórie centra, tá je úzko prepojená s históriou kardiochirurgie v Brne a s menom Jan Navrátil, ktorý sa najviac zaslúžil o jej rozvoj. Tejto problematike sa venoval už v 50. rokoch 20. storočia. V roku 1953 vykonal prvú operáciu srdca na II. chirurgickej klinike v Brne a odvtedy kardiochirurgiu intenzívne rozvíjal. Treba povedať, že CKTCH sídli v priestoroch Fakultnej nemocnice u sv. Anny v Brne. V začiatkoch fungovalo ako jej súčasť, no neskôr sa, najmä z kapacitných dôvodov operácií, odčlenilo a tak vznikol Inštitút medicínskeho výskumu. Po rozpade IMV, v roku 1990, rozhodlo Ministerstvo zdravotníctva ČR o zriadení Centra kardiovaskulární a transplantační chirurgie Brno ako súčasti vedeckovýskumnej základe rezortu.

V súčasnosti patrí centrum k najlepšie hodnoteným zdravotníckym zariadeniam z pohľadu odborníkov aj pacientov v Česku. Ročne v ňom zrealizujú zhruba 1200 operácií srdca, ambulantne ošetria približne 20-tisíc pacientov a ďalších 6 až 7-tisíc majú pod drobnohľadom po transplantačných zákrokoch. V priemere transplantujú v CKTCH ročne 30 až 35 sŕdc, 50 až 60 pečení a zhruba 60 obličiek. Stará sa o to 50 lekárov z Českej republiky a Slovenska a 250 zdravotných sestier. Okrem intervenčných kardiologických zákrokov, operácii sŕdc a transplantácií poskytuje Centrum ešte echokardiografické vyšetrenia vrátane trojrozmerného na tej najvyššej úrovni. Z tohto dôvodu sa tu nachádza aj školiace centrum. O to, aby všetko fungovalo tak ako má, sa stará riaditeľ CKTCH doc. MUDr. Petr Němec, CSc., MBA, ktorý si našiel čas na rozhovor pre časopis Priemysel Dnes.

Rekordný počet operácií

Zlyhanie srdca patrí k najčastejším ochoreniam civilizovaného sveta. Pokiaľ sa vyčerpajú všetky možnosti konzervatívnej a chirurgickej liečby, zostáva pacientovi už len transplantácia srdca. Počet ľudí so zlyhaním srdca sa pritom z roka na rok zvyšuje, darcovských sŕdc je nedostatok a pacienti tak musia dlho čakať na transplantáciu. Rok 2018 patril v Centre kardiovaskulární a transplantační chirurgie Brno k výnimočným. Lekári vykonali až 1116 operácií srdca a 175 transplantácií orgánov, čo znamená najviac od začiatku existencie centra. „Tento výsledok sme dosiahli vďaka intenzívnej spolupráci s anesteziologicko- resuscitačnými klinikami a oddeleniami nielen v Brne, ale aj v celom regióne južnej Moravy. Veľmi oceňujem prístup vedenia ARO kliník a všetkých týchto pracovísk a ich lekárov, ktorí s naším centrom spolupracujú. Ich zásluhou zachraňujeme z roka na rok viac životov alebo zvyšujeme kvalitu života chorým,“ povedal Petr Němec.

O tom, že sú slová riaditeľa skutočne pravdivé, svedčia aj čísla. Veď po transplantácii srdca alebo pečene sa život chorého predĺži aj o 10 rokov, v prípade transplantácie obličky sa jedná o celkové skvalitnenie života, keďže pacient nemusí chodiť na dialýzu. Priemerný vek pacientov Centra kardiovaskulární a transplantační chirurgie Brno je 65 rokov, ale väčšina pacientov má cez 70. „Okrem transplantácií realizujeme denne 5 až 6 operácií srdca. Najčastejšie sa jedná o bypassové operácie pre ischemickú chorobu srdca u pacientov v ohrození infarktom myokardu alebo po jeho prekonaní. Ďalším typom sú operácie pre vady chlopní, najčastejšie kvôli zúženej aortálnej chlopni, čo je typické ochorenie starších pacientov. Operujeme aj dospelých pacientov s vrodenými vadami srdca,“ priblížil Petr Němec, podľa ktorého sa najčastejšie jedná o akútne a časovo náročné operácie.

Transplantačný program CKTCH

Pokiaľ sa ešte vrátime k samotných transplantáciám, ktoré centrum realizuje, riaditeľ priznáva, že zvyšovať ich počet sa im darí aj vďaka tomu, že sa zvyšuje samotný počet darcov. „Na všetky typy transplantácií však stále čaká viac pacientov než je dostupných orgánov,“ dodáva hneď za tým. Na srdce momentálne čaká zhruba 30 chorých, na pečeň asi 20 až 40 a čo sa týka obličiek, tam je to priemerne aj 160 pacientov. V Juhomoravskom kraji bol pritom počet darcov dlhodobo pod celorepublikovým priemerom, až v roku 2018 sa konečne podarilo nad neho vyšplhať.

Darcovstvo orgánov v ČR upravuje tzv. transplantačný zákon – Zákon o darovaní, odberoch a transplantácii tkaniva a orgánov. „Podľa tohto zákona sa v Českej republike a v mnohých ďalších európskych krajinách uplatňuje princíp predpokladaného súhlasu, tzn. potenciálnym darcom orgánov a tkaniva sa po smrti môže stať každý človek. Odber orgánov je vylúčený jedine vtedy, pokiaľ sa dotyčný alebo jeho zákonný zástupca za svojho života sám jednoznačne písomne vyjadril, že s darovaním svojich orgánov nesúhlasí,“ vysvetlil riaditeľ CKTCH. Príbuzní pacientov, u ktorých sú známky mozgovej smrti, sú však vždy informovaní o možnosti odobrania orgánov. Len asi 10 až 15 % s ich odobraním nesúhlasí.

Na druhom najväčšom transplantačnom pracovisku v ČR bolo do konca novembra 2018 transplantovaných celkovo 608 sŕdc, 741 pečení a 1392 obličiek. Šancu na život tak dostalo 2741 pacientov. Odbery sa realizujú v transplantačných centrách, ktorých je v ČR celkovo 7. V každom z nich je 24-hodinová pohotovosť koordinátoriek, ktoré celý proces odberov orgánov organizačne zaisťujú, vrátane komunikácie s ošetrujúcim lekárom darcu. Po súhlase s odobraním je orgán schladený, sterilne zabalený do špeciálnych obalov a uložený do prepravného termoboxu s ľadom. Obličky môžu byť uložené a napojené do špeciálneho prístroja, ktorý ich nepretržite premýva a zvlažuje špeciálnym roztokom až do samotnej transplantácie.

Prioritou je čo najviac skrátiť dobu prenosu orgánu k príjemcovi. V prípade srdca musí byť krvný obeh obnovený maximálne do 4 hodín od odobratia, u pečene do 12 hodín a u obličiek do 24 hodín. Petr Neměc zdôrazňuje, že jedným z dôležitých faktorov na to, aby sa transplantovaný orgán prijal v novom tele, je kompatibilita. „V prípade srdca a pečene hľadáme pacienta s rovnakou krvnou skupina a zhruba rovnakou výškou a váhou, aké mal ich darca. Čo sa týka obličiek, tam tieto veľkosti nezohrávajú rolu, podstatná je imunologická zhoda,“ spresnil. Treba dodať, že popri Belgicku, Rakúsku a Chorvátsku patrí Česká republika medzi európsku špičku v počte darcov orgánov. Prvenstvo si dlhodobo udržuje Španielsko, ktorého model vyhľadávania potenciálnych darcov kopírujú mnohé ďalšie krajiny.

Pokroky v medicíne

Vlani si CKTCH pripomenulo veľmi dôležitý a významný míľnik – 10 rokov od prvej implantácie mechanickej srdcovej podpory. Operácia sa v centre uskutočnila 30. januára 2009 a od tej doby už táto pomôcka zachránila život viac ako 78 pacientom. Mechanická srdcová podpora (Ventricular Assist Device/VAD) je čerpadlo krvi, ktoré je schopné čiastočne alebo úplne prevziať úlohu srdca v krvnom obehu. Slúži ako premostenie k transplantácii srdca alebo ako trvalá implantácia. „Čerpadlo ovláda malý externý počítač poháňaný jednou alebo dvoma batériami a elektrinou zo stenovej alebo automobilovej zásuvky. Čerpadlo aj riadiaca jednotka sú prepojené malým káblom, ktorý prechádza kožou v hornej časti brucha,“ priblížil Petr Němec. Celý systém má 1,5 kg a je uložený v taške, ktorú pacient nosí okolo pásu alebo cez rameno. „Zo 78 pacientov s mechanickou podporou už viac ako polovica podstúpila transplantáciu. Vďaka nej teda získali potrebný čas pre vyhľadanie vhodného darcu srdca,“ doplnil riaditeľ, podľa ktorého sa chorým už po implantácii mechanickej podpory výrazne zvýši kvalita života.

Petr Němec prezradil, že najnovšie sa Centrum kardiovaskulární a transplantační chirurgie Brno v spolupráci s Národným ústavom srdcových a cievnych chorôb v Bratislave plne angažuje v zavádzaní umelých sŕdc. Tie sú vhodné k použitiu v prípade obojstranného zlyhania srdca, kedy je život pacienta v ohrození. Implantát je len dočasný, kým mu nenájdu vhodného darcu skutočného srdca. Problémom je však najmä niekoľko kíl vážiaca pohonná jednotka, ktorú musí mať pacient stále pri sebe. „Verím tomu, že už čoskoro bude možný prenos elektriny cez kožu a nie pomocou kábla,“ myslí si Petr Němec, riaditeľ Centra kardiovaskulární a transplantační chirurgie Brno, ktoré každý rok investuje značné finančné čiastky do prístrojovej techniky na svojich operačných sálach a oddelení JIS tak, aby aj naďalej patrilo ku špičkovým zdravotníckym zariadeniam nielen v domácom, ale aj vo svetovom meradle.

Průmysl Dnes